Pre využitie tejto funkcie
musíte byť prihlásený:

Registráciou získate možnosť:

- hodnotiť komentáre
- pridávať články do obľúbených
- písať články
- prístup k archívu topnoviniek
- a mnoho iného...

Prihlásiť sa
a využívajte výhody registrácie:

Zabudli ste heslo?

Konto: / Registrovať
22.08 / Meniny má Tichomír
Môj účet   ·    Obľúbené články   ·    Reakcie

Budujeme Slovensko

01.03.2017 18:45

Dobrodružstvo objavovania opustených tovární sa mení v dobrodružstvo skúmania slovenskej histórie. Bratislava, 1. marca 2017 ( WBN/PR ) – Febiofest uvedie v premiére prvú časť dokumentárneho cyklu Budujeme Slovensko. Industriálne stavby majú svoj nezameniteľný pôvab a gráciu. Staré fabriky, pivovary, jatky, vodojemy, mlyny, vlakové stanice či vápenky neodmysliteľne patria do slovenskej krajiny a obrazu našich miest. Monumentálne,

                
Dobrodružstvo objavovania opustených tovární sa mení v dobrodružstvo skúmania slovenskej histórie.

Bratislava, 1. marca 2017 ( WBN/PR ) – Febiofest uvedie v premiére prvú časť dokumentárneho cyklu Budujeme Slovensko.

Industriálne stavby majú svoj nezameniteľný pôvab a gráciu. Staré fabriky, pivovary, jatky, vodojemy, mlyny, vlakové stanice či vápenky neodmysliteľne patria do slovenskej krajiny a obrazu našich miest. Monumentálne, monštruózne, bizarné, ale aj nikým nechránené, krehké a zraniteľné. Často končia ako zabudnuté vyrabované objekty bez dverí a okien, ako ohlodané kostry podivných zvierat, čo tu zostali z dávnych vekov. Pritom sú jedinečnou kronikou premien Slovenska v 20. storočí.

BUDUJEME SLOVENSKO je televízny cyklus šiestich dokumentárnych portrétov miest, kde sa budoval priemysel a konštruovali dejiny Slovenska. Opustené industriálne stavby slúžia ako scéna pre alternatívny pohľad na stredoeurópsku históriu i ako kľúč ku kritickému skúmaniu našej minulosti.  Cez "malé" dejiny jednotlivých fabrík bude každý diel pripravovaného cyklu mapovať jedno historické obdobie, v ktorom daný priemyselný areál zažil najväčší rozmach. Mŕtve stavby znovu ožijú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje. Spoločne s nimi sa tvorcovia snažia oprášiť témy, ktoré hrdzavejú na okraji záujmu podobne ako železné traverzy. V jednotlivých častiach cyklu skúmajú, ako sa kula, tavila či snovala slovenská národná identita v súžití so susedmi a inými národnosťami.

Prvý diel je venovaný Cukrovaru v Šuranoch, druhý baťovskému fenoménu v Partizánskom, a tretí Tabačke v Smolníku.

Zvyšné tri časti, ktoré sú v štádiu prípravy by mali byť venované Zbrojárskym závodom v Dubnici, Niklovej huti v Seredi a Zimnému prístavu v Bratislave.

Časť Cukrovar Šurany bude premiérovo uvedená na Febiofeste, 4. marca o 18.30 v kine Lumiére.

Mapovanie priemyselného dedičstva je dôležitou súčasťou našej kultúrnej pamäti. Máme voči nej dlh. Zatiaľ čo v zahraničí sa priemyselnej architektúre venujú celé výskumné centrá a opustené vodojemy, pivovary či sklárne sa po konverziách menia na živé kultúrne centrá alebo originálne rezidenčné bývanie, na Slovensku neexistuje ani systematický súpis priemyselných objektov.

Stále viac ľudí si však príťažlivosť i hodnoty chátrajúceho industriálu uvedomuje. Prieskum opustených miest vytvorených ľudskou rukou (vžilo sa pre neho označenie „urban exploration“, skrátene “urbex”) je jedným z  fenoménov súčasnosti a aj na Slovensku zažíva ohromný boom. Ako sprievodcov filmami preto tvorcovia vybrali ľudí, ktorých moderné zátišia vanitas priťahujú. Sledujú mladých bikerov, ktorí v opustenom cukornom sklade vybudovali jeden z najväčších freeride parkov v strednej Európe. Dvojicu fotografov, pre ktorých je vyhľadávanie reliktov priemyslu zároveň osobnou detektívkou o pátraní za architektonickým odkazom ich starých otcov. Noisových hudobníkov, ktorí medzi pokrútenými oceľovými prútmi lovia ruchy pre súdobú hudbu. V plechových skrinkách polepených fotografiami či v ochytaných nástrojoch objavujú – spolu s divákom - zbytky histórie.

Dávno stíchnuté prevádzky zároveň znovu ožívajú dramatickými, niekedy vtipnými, inokedy trpkými až mrazivými príbehy zo života niekdajších budovateľov priemyslu.

Iniciačným momentom televízneho cyklu Budujeme Slovensko bolo stretnutie autorky námetu Bibiany Beňovej s fotografmi Tomášom Maninom a Jurajom Fifikom. Obaja už niekoľko rokov systematicky dokumentujú priemyselné stavby na Slovensku, tie funkčné aj tie opustené. Ich rozprávanie o stretnutiach so zaujímavými ľuďmi, na ktorých narazili pri fotení budov, inšpirovali k hľadaniu ďalších príbehov. Tie dohromady začali skladať príbeh Slovenska 20. storočia z úplne inej perspektívy, než sme obvykle zvyknutí sa dívať.

S producentom Petrom Kerekesom oslovili k spolupráci občiansky sektor, cenné zdroje informácií poskytli ľudia s občianskeho združenia Čierne diery, s Nadácie Cvernovka, ale aj rôzni amatérski nadšenci, ktorí sa históriou konkrétnej továrne vo svojom meste zaoberajú celý život a zhromaždili vo svojich súkromných archívoch neuveriteľné poklady.

Pri konečnom výbere továrni pre cyklus bolo zohľadnené aj to, aby sa autori dotkli citlivých historickým tém. Napr. cez film o obuvníckych závodov v Partizánskom rozprávajú úžasný príbeh o vizionárstve priemyselníckeho klanu Baťovcov, ktorý vybudoval celé mesto-stroj doslova na zelenej lúke. Ale hovoria aj o problematickom spolunažívaní Čechov a Slovákov a hľadajú dôvody neúspešných pokusov o spoločný štát.

CUKROVAR ŠURANY, prvý diel cyklu Budujeme Slovensko

Komíny bývali vždy symbolom fabriky, jej významu. Ten šuriansky ich mal najviac zo všetkých cukrovarov u nás a znalci tvrdia, že šuriansky cukor bol vraj najsladší na Slovensku. Dnes zo štyroch tehlových komínov zostal jediný. V niektorých budovách sú sklady, kde podlaha stále lepí od melasy. Ďalšími sa preháňa iba vietor. Pomalú agóniu areálu cukrujú len jazdci, ktorí v jednom z opustených skladoch lietajú na svojich bikoch. V kulisách rozpadnutej fabriky a na pozadí výroby cukru rozpráva režisérka príbehy o horko-sladkom živote na slovensko -maďarskom pomedzí a o premenlivých podobách geografických i ľudských hraníc.

 námet: Bibiana Beňová, Tomáš Manina, Juraj Fifik

scenár a réžia: Bibiana Beňová

dramaturg: Peter Kerekes

žáner: dokumentárny cyklus

minutáž: 3 x 26 min (celý cyklus 6 x 26 min)

plánovaný termín uvedenia v TV vysielaní: december 2017 / január 2018

producent: Peter Kerekes s.r.o.

koproducent: RTVS

dramaturg za RTVS: Alexandra Guniš Ševčíková, Peter Balko

BIBIANA BEŇOVÁ je slovenská novinárka a dokumentaristka, ktorá žije  v Prahe. Študovala kultúrnu antropológiu a žurnalistiku, vo svojej práci sa dlhodobo zaoberá priemyselným dedičstvom a vizuálnou antropológiou. Ako filmárka debutovala pred dvoma rokmi dlhometrážnym snímkom Prízraky o opustenej vojenskej základni, ktorou pochodovali dejiny 20.storočia. V súčasnosti spolupracuje s Českou televíziou a RTVS na niekoľkých televíznych cykloch. 

Zdroj: Webnoviny.sk - Budujeme Slovensko © SITA Všetky práva vyhradené.